Alternatívne školy v Českej republike s priblížením na reformne pedagogické
Po páde komunistického režimu sa v Českom školstve začali objavovať školy po vzoru západných krajín, ktoré svojím konceptom vyčnievali zo zabehnutých koľají škôl z dôb socializmu. Alternatívne školy sa postupne stali bežnou súčasťou vzdelávacieho systému. Čo vlastne alternatívne školy sú? A aké alternatívne školy v Českej republike existujú?
Čo sú to alternatívne školy?
Podľa slovníkovej definície sú alternatívne školy akékoľvek verejné alebo súkromné školy so špeciálnym vzdelávacím programom. Jedná sa najmä o základné alebo stredné školy. ktoré ponúkajú flexibilnejší študijný program ako tradičné školy.[1] Takéto školy môžu byť niekedy označované ako „školy hrou“, pretože používané metódy a organizácia výučby často pracuje s približovaním učiva skrz hry, diskusie a problémovo orientované úlohy. V rámci Českej republiky majú alternatívne školy povinnosť plniť rámcový vzdelávací program rovnako ako „tradičné“ školy.[2]
Medzi často sa opakujúce znaky alternatívnych škôl môžeme zaradiť spoluprácu s rodinou dieťaťa, aktívne zapojenie dieťaťa vo výučbe, prepájanie predmetov, slovné hodnotenie, ústup od modelu 45 minútovej hodiny či osobný prístup.[8] Tieto aspekty sú, zároveň zdrojom ich kritiky.
Z historického hľadiska, školy ktoré niesli myšlienky alternatívnej výuky vznikali už v 14.-15. storočí. Vittorino da Feltre vybudoval v Mantove v Taliansku školu v prírodnom prostredí nazývanú Dom radosti (La Casa Gioiosa). Prezývku získala preto, pretože jeho výučba bola pre deti zábavná. Rozvíjal telo aj ducha svojich žiakov, odstránil tresty a škola bola inkluzívna pre chudobné deti. Ďalšie koncepty škôl nájdeme aj u Michele de Montaigne, J. A. Komenského, Jean Jacgues Rousseau alebo u Tolstoja — vytvoril koncepciu školy bez učebných plánov; učiteľ mal byť pre žiaka partnerom.[3]
Profesorka Alena Vališová a docentka Hana Kasíková vo svojej knihe Pedagogika pro učitele vysvetľujú, že pojem alternatívna škola sa začal objavovať až v 70. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Vznik týchto škôl bol len prirodzeným vyústením nespokojnosti občanov so stavom verejného školstva. V súčasnosti k alternatívnym školám radíme aj tie školy, ktoré vznikli v období reformného pedagogického hnutia už v 20. a 30. rokoch minulého storočia (napríklad Montessori, Waldorfská, Daltonská…).[4] Tieto reformne pedagogické školy sú tu s nami skoro celé storočie, a preto sa ponúka otázka k zamysleniu, prečo školy uplatňujúce overené a časom vyskúšané princípy, sú stále označované ako alternatívne.[5]
Profesor Karel Rýdl sa terminologickej problematike alternatívneho školstva venoval v niekoľkých svojich knihách. Zdôrazňuje, že uspokojivá definícia alternatívnej školy nie je, a ani existovať nemôže, pretože je to termín veľmi vágny a neutrálny. Z užšieho hľadiska ich Vališová a Kasíková definujú ako školy, ktoré vznikali v USA v období nespokojnosti verejnosti s obsahom a organizácií verejného školstva. Z širšieho hľadiska „sú alternatívne školy potom tie, ktoré pracujú na základe partnerského prístupu k deťom a rešpektu k ich individuálnym predstavám. a je potom úplne jedno, či sa jedná o školy štátne, súkromné, verejné, či voľné.“[6] A pretože sa podobnými znakmi vyznačovali už školy z 20. rokov minulého storočia s reformným alebo pokusným programom, zaradili sa pod zastrešujúci pojem alternatívnych škôl aj školy reformne pedagogické.[6]
Alternatívne školy v Českej republike
História alternatívnych škôl v Českej republike siaha do 20. rokov minulého storočia, kedy vznikali pokusné školy. Nové typy škôl vychádzali z potreby rodičov a učiteľov. Vyhodnocovanie úspechov a neúspechov týchto pokusných škôl prebiehalo v 30. rokoch, za účelmi aplikácie do praxe.[9] Druhá svetová vojna a následne nový režim nastolený v roku 1948 všetky reformné snahy pozastavil. Alternatívne školstvo sa tak nestalo prirodzenou súčasťou vzdelávacieho systému ako tomu tak bolo v západných štátoch. Až po roku 1989 sa začali objavovať nové alternatívne školy v Československu.[3] Z tohto dôvodu v 90. rokoch došlo k zvýšenému záujmu o preskúmanie iných typov škôl, a preto práve z rokov deväťdesiatych existuje veľký počet odborných publikácií, ktoré sa zaoberajú alternatívnym vzdelávaním.[11]
V súčasnosti existuje v Českej republike hneď niekoľko typov škôl, ktoré môžeme zaradiť pod „alternatívne“. Medzi tieto školy patria:
Reformne pedagogické:
– Waldorfská (MŠ, 1. i 2. stupeň ZŠ, SŠ)
– Montessori (MŠ, 1. i 2. st. ZŠ)
– Daltonská (MŠ, 1. i 2. st. ZŠ, SŠ)
– Jenská (1. i 2. st. ZŠ)
Moderné alternatívne školy:
– Začít spolu (MŠ, 1. st. ZŠ)
– Zdravá škola (MŠ, 1. i 2. st. ZŠ, SŠ)
– Integrovaná tematická výuka (MŠ, 1. st. ZŠ)
– Lesní/přírodní škola (MŠ, SŠ)
– Dobrá škola
– Scio škola (ZŠ, SŠ)
Poslednou alternatívou k „tradičnému“ vzdelávaniu v škole predstavuje vzdelávanie domáce, ktoré je možné po podaní žiadosti rodiča a po splnení podmienok uvedených v školskom zákone. O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka rozhoduje riaditeľ školy, kam bol žiak prijatý na plnenie povinnej školskej dochádzky.[12]
Waldorfská škola
Počiatky Waldorfskej školy siahajú do roku 1919, kedy v nemeckej obci Waldorf neďaleko Stuttgartu založil továrnik Emil Molt svoju prvú školu pre deti svojich robotníkov. Táto škola vychádza z antroposofie, filozoficko-pedagogickej koncepcie rakúskeho filozofa Rudolfa Steinera, v ktorého myšlienkach Molt videl spôsob akým eliminovať narastajúce sociálne problémy nerevolučnou cestou.[5]
Prvá založená škola mala úspech, a následne sa koncept rozšíril aj do ďalších miest a štátov. S nástupom fašizmu sa rozvoj tohto typu vzdelávania pozastavil, a k jeho oživeniu došlo znovu po 2. svetovej vojne (najmä v Západnom Nemecku). V Českej republike nastal rozvoj waldorfských škôl v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti v ČR za rok 2019/2020 navštevovalo školy s waldorfskou výukou celkom 3 563 žiakov a študentov. Z celkového počtu bolo 3 037 žiakov žiaci základnej školy, 504 študenti strednej školy a dve triedy, dokopy po 22 žiakoch, predstavovali praktické školy.[7]
Waldorfská škola rešpektuje český vzdelávací systém, a tak kopíruje vzdelávanie v rozpätí deviatich rokov na základnej škole a stredoškolské vzdelávanie trvajúce štyri roky.[10] Okrem toho, existujú aj waldorfské škôlky. Pre waldorfskú školu je typické, že má „rozvíjať aktivitu detí, ich záujmy a potreby.“[4] Vyučovacie predmety sa delia na predmety hlavné, medzi ktoré patria matematiky, český jazyk a literatúra, čítanie, fyzika, chémia, prírodoveda, geografia, dejepis a tak ďalej. Vedľajšími predmetmi sú eurytmia, cudzie jazyky, umenie či ručné práce.
Práve eurytmia je špecifickým predmetom, ktorý sa vyučuje na školách waldorfského typu. Jedná sa o spojenie reči, zvukov a hudby s ladnými pohybmi. Profesor Rýdl popisuje eurytmiu ako umenie, ktorého zmyslom je „zreteľná reč“ a „zreteľný spev“.[5]
Spomínané hlavné predmety sa vyučujú v takzvaných epochách. Jedna epocha trvá štyri týždne. V rámci nej je pozornosť študentov zameraná na jeden konkrétny predmet po dobu dvoch hodín denne. Ostatné predmety sa vyučujú v klasických vyučovacích hodinách, ktoré trvajú 45 minút. V rámci epochy si študenti tvoria epochálne zošity, ktoré nahrádzajú učebnice.[5] Každá epocha je dvakrát do roka zopakovaná, čo umožňuje žiakom na učivo zabudnúť a následne si ho lepšie utvrdiť. Cieľom je prebrať menej, viac do hĺbky a hlavne chápať súvislosti.[4]
Hodnotenie v tomto type školy prebieha slovne prostredníctvom posudku, kde sú charakterizované pokroky, nedostatky, ale aj snaha, správanie a spolupráca so spolužiakmi. Výnimku predstavujú končiace ročníky (8. a 9. triedy), kde je nutné známkové ohodnotenie.[10]
Jedným z charakteristických prvkov voľných škôl je blízky vzťah medzi školou a rodičmi — čo je prirodzené pretože rodičia boli častokrát hnacím motorom pri vzniku týchto škôl. Je preto typické, že sa rodičia zúčastňujú dôležitých okamžikov školy. Rodičia sa aktívne sa angažujú pri organizácii rôznych koncertov či výstav, prostredníctvom besied sa zoznamujú s waldorfskou pedagogikou a úzko spolupracujú s triednymi učiteľmi, ktorí žiakov vedú od prvého až do deviateho ročníka.[5]
Nároky na učiteľa sú z tohto hľadiska zvýšené, pretože potrebuje základné vzdelanie vo všetkých hlavných predmetoch. Nestačí absolvovanie vysokej školy, ašpirujúci učiteľ musí študovať postgraduálne vo forme seminára, ktorý trvá 3 roky, a byť sám zástancom atroposofie.[13]
V Českom prostredí sa kritike waldorfských škôl venoval pán profesor Jiří Heřt, ktorý vo svojej prednáške kritizoval „klasické“ waldorfské školy. Nesúhlasil s antroposofickou filozofiou Rudolfa Steinera a vymenovával niekoľko obecných námietok.[14] Na tento kontroverzný text však reagoval Tomáš Zdražil, ktorý poukázal na Heřtovú neodbornú prácu s primárnymi zdrojmi a zaujatosť.[15] Profesor Heřt sa k tomuto textu vymedzil. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že waldorfské školy sú najviac kritizované pre výuku dvoch cudzích jazykov od prvej triedy, absenciu učebníc, slovné hodnotenia, náboženské princípy, oneskorenosť mladších žiakov a samotnú filozofickú podstatu.[16] Pán docent Zdeněk Vojtíšek, zaoberajúci sa predovšetkým štúdiom kultov, siekt a nových náboženských hnutí, povedal: „že si nemožno predstaviť viac náboženskú či spirituálna pedagogiku, než je práve waldorfská.“[16] Waldorfské školy sa proti tomu ohradzujú tým, že samotná antorposofia nie je predmetom výuky.
Montessoriovské školy
Počiatky Montessori škôl siahajú k talianskej lekárke a pedagogičke Márii Montessori, ktorá v roku 1907 založila v Ríme Dom detí (Casa dei Bambini) pre deti zo sociálne slabších rodín.[4]Na základe svojich skúseností z praxe vytvorila María Montessori originálny výchovný systém. Jej metóda vychádza z pozorovania toho, ako sa deti chovajú v rôznych situáciách. Kľúč spočíva vo „fenoméne polarizácie pozornosti“, teda pohrúženiu dieťaťa do činnosti natoľko, že „všetko, čo v detskej duši existovalo na základe neporiadku a nestálosti sa začne organizovať vo vnútornú tvorivosť.“[5] Aby k tomuto fenoménu vôbec mohlo dôjsť, musia byť pre to nastavené vhodné podmienky, ktorými sú: slobodná voľba činností detí, požiadavky dieťaťa na jednotu duševného a fyzického prejavu, umožnenie požiadavku pohybu a dopredu pripravené dieťaťu a kultúre primerané prostredie.[5]
Rola učiteľa v Montessori školách je na úrovni sprievodcu, poradcu či vychovávateľa. Učiteľ nesie zodpovednosť za pripravenie podnetného prostredie pre dieťa. Prostredie, v ktorom deti pracujú je prispôsobené ich veľkosti, umožňuje samostatnú aj spoločnú prácu. Dôležitú rolu hrajú vedecky navrhnuté materiály, ktoré pomáhajú deťom skúmať svet a rozvíjať ich kognitívne schopnosti. Voľba miesta na prácu aj materiálov spočíva na rozhodnutí žiaka. Dieťa sa tak stáva zodpovedné za svoju výučbu, a vďaka špeciálne navrhnutým materiálom sa učí pracovať s chybou.[17]
Montessori triedy združujú deti rôzneho veku v rozpätí 3 rokoch (0–3; 3–6; 6–9;…). To medzi nimi prirodzene podporuje socializáciu, rešpekt a solidaritu. V období materskej školy je obsah učiva rozdelený do štyroch pracovných oblastí: praktický život, zmyslový život, jazyk a matematika.[17] Montessori Česká republika uvádza 6 základných oblastí, ktorými sú: praktický život, zmyslový život, jazyk, matematika, poznávame svet a kozmická výchova.[18] Výuka v montessori škole začína obvykle spoločnou činnosťou (napríklad ranný kruh). Nasleduje slobodná pracovná fáza, kedy si žiak volí svoje pomôcky aj miesto, kde bude danú úlohu vykonávať. Každé dieťa tak môže pracovať vlastným tempom. Výchovné predmety (telesná, hudobná, dramatická..) prebiehajú spoločne, ale nemusia byť realizované ako hodinové celky.[19]
Rovnako ako aj pri waldorfských školách, aj v montessoriovksých využívajú slovné hodnotenie a veľmi úzku spoluprácu s rodičmi. Pre prácu s montessori materiálmi musí vyštudovaný učiteľ absolvovať kurz akreditovaný MŠMT.[20]
V prípade, že má rodič záujem umiestniť dieťa do tejto alternatívnej školy, odporúča sa začať už v období materskej školy, kde sa pracuje s materiálmi, z ktorých vychádza metodika v škole. Môže byť problematické „ak do Montessori školy umiestni rodič dieťa zvyknuté na odmeny a tresty, či plnenie pokynov.“[19]
Pri Montessori výuke býva nespokojnými rodičmi často kritizovaná anarchia, ktorá pri výuke nastáva. To môže byť spôsobené tým, že rovnako ako aj pri štátnych školách, aj v tomto prípade dochádza k rozličnej kvalite výuky medzi jednotlivými škôlkami či školami, a pri nevyškolených pedagógoch a nepochopení princípov, môže naozaj dochádzať k úplnému chaosu v rámci triedy. Druhým zmieňovaným negatívom býva preferovanie samostatnej práce dieťaťa, čo narušuje jeho schopnosť spolupráce.[21]
V Českej republike výuku pre deti od 0 do 3 rokov poskytuje 37 zariadení. V rozpätí od 3 do 6 rokov je to 117 inštitúcií. Na úrovni základných škôl uplatňuje Montessori princípy 65 škôl. Z celkového počtu 154 je v Brne 13 zariadení, medzi nimi napríklad Mezinárodní Montessori ZŠ a MŠ Perlička alebo MŠ a ZŠ Sluníčko — Montessori, s.r.o. [22]
Daltonská škola
Daltonský plán bol vytvorený v roku 1919 Američankou Helen Parkhurstovou, ktorá sa inšpirovala u Marie Montessori. Za čias prvej republiky sa tento plán zakladateľky Daltonskej školy objavoval aj v Československu.[23] V roku 1996 vznikla Asociace českých daltonských škol, a daltonský plán bol adaptovaný hneď niekoľkými základnými školami[4](zakladajúcimi členmi boli základné školy Husova, Chalabalova, Křídlovická a Mutěnická v Brne).[24] V súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje o tom, koľko škôl a škôlok v ČR daltonský plán využíva, ale číslo sa pohybuje okolo 25.[23]
Prečo nehovoríme o daltonských školách, ale o daltonskom pláne má svoj dôvod. Na svojich stránkach Základní a mateřská škola Husova v Brne uvádza, že: „sa nejedná o ucelený systém, podľa ktorého sa musí postupovať krok za krokom, ale predovšetkým o súbor princípov, ktoré ovplyvňujú štýl výučby od základov. A možno ich uplatniť na akékoľvek kurikulum, bez toho aby sa musel meniť jeho obsah.“[25]
Medzi základné princípy daltonského plánu patrí voľnosť (žiak sa učí zachádzať so slobodou, vedie ho k zodpovednosti), samostatnosť a spolupráca. Výrazným znakom pôvodnej daltonskej výuky je to, že žiak uzatvára s učiteľmi mesačné zmluvy o zvládnutí učiva. Úlohy môžu žiaci plniť v poradí aké im vyhovuje a vlastným tempom.[23] Daltonské úlohy sú úlohy, ktoré majú byť vyriešené do určitého termínu. Existujú tri úrovne, a je na žiakovi samotnom, aby si zvolil ich poradie. Povinné úlohy plnia všetci žiaci, pri dobrovoľných úlohách má žiak možnosť samostatnej voľby. Extra úlohy sú často náročnejšie, ktoré vyžadujú viac času a je možné ich splniť aj v rámci domácej prípravy.[26]
V českých školách sa vyučuje v takzvaných daltonských blokoch opakujúcich sa napríklad dvakrát do týždňa, počas ktorých žiaci riešia úlohy z jedného alebo viacerých predmetov. Jeden daltonský blok trvá dve alebo tri vyučovacie hodiny. Pokrok jednotlivých študentov na úkoloch je zaznamenávaný na tabule[25] alebo prostredníctvom „daltonského metra“.[26]
Medzi hlavné výhody aplikovania daltonského plánu do výučby sa často uvádza získanie samostatnosti, schopnosti plánovať si prácu, zdravého sebavedomia, žiaci si trvalo a nefrustrujúcim spôsobom upevňujú vedomosti a prehlbujú vlastnú tvorivosť.[25] Pán profesor Ján Průcha popisuje ako hlavné nedostatky individualizmus, formalizmus a fragmentálnosť.[27]
Jenská škola
Zakladateľom Jenského plánu bol univerzitný profesor pedagogiky, Peter Petersen, na univerzite v Jene (Nemecko), ktorý v roku 1923 založil experimentálnu školu. V súčasnosti nájdeme školy jenského typu najmä v Holandsku, Nemecku a Belgicku. Z dôvodu, že v Českej republike od roku 2016 pôsobí Základní škola Hučák v Hradci Králové, a princípy jenského plánu uplatňuje aj Základní škola Krišťál v Jaroměři a Základní škola Kairos v Dobřichoviciach, je nutné v tomto texte tento alternatívny pedagogický smer zmieniť.[28]
Jenské školy stoja na dvadsiatich princípoch. Prvých päť hovorí o človeku, ďalších 5 o spoločnosti a zvyšných desať o škole.[29] Tieto princípy sa uplatňujú v štyroch pedagogických situáciách (rozhovor, hry, práca slávnosti).
Rozhovor sa využíva napríklad počas ranného kruhu. Je to možnosť podeliť sa so svojimi zážitkami, radosťami či strasťami. Takýto kruh má svoje pravidlá. Pondelkový kruh slúži aj na prípravu týždenného plánu (=východisko obsahu výuky a práce so žiakmi), v stredu sa zisťuje stav úloh a v piatok dochádza k vyhodnoteniu. Hry v jenskom pláne majú didaktické účely (prípadne voľné hry cez prestávky). V pracovných blokoch pracujú žiaci podľa týždenného plánu. Zodpovednosť za učenie je prenášaná na žiakov, a každý žiak má vlastný plán učiva. Spoločnú prácu zohľadňujú projekty, výchovy, voliteľné predmety alebo prípravy na slávnosti. Slávnosti posilňujú jednotného ducha školy. Oslavujú sa narodeniny, sviatky, prijatie nového žiaka alebo mimoriadne úspechy. Pretože slávnosti sú aj miestom na prezentácie scénok, projektov či pokusov, rozvíja sa tým detská kreativita a tvorivosť.[30]
Rovnako ako pri montessoriovských školách, aj v tomto prípade nie sú triedy vekovo homogénne, ale dochádza k zoskupenie v rozpätí dvoch až troch tried s menším počtom žiakov. Namiesto „triedy“ sa používa pojem „kmeňová skupina“. Základom je osobný vzťah učiteľa a žiaka. Podľa Petersona by mal byť priestor, v ktorom sa deti učia považovaný za „domov“, preto v týchto školách klasicky zoradené školské lavice nenájdeme. Triedy pripomínajú skôr detskú izbu, o ktorú sa žiaci starajú. Sú navrhnuté tak, aby podporovali prácu na individuálnych aj spoločných úlohách, ale aj voľný pohyb, ktorý by nemal nikoho vyrušovať. Týmto si žiaci budujú schopnosť spolupracovať s druhými a rešpektovať ich.[5] Výuka neprebieha pomocou vyučovacích hodín, ale cez povinné a nepovinné kurzy.[27]
Jenský plán môže byť kritizovaný, rovnako ako ďalšie alternatívne školy, kvôli konceptu zmiešaných tried, kvôli slovnému hodnoteniu alebo vyššieho zapojenia rodičov.
Moderné alternatívne školy v Českej republike
Na tomto mieste by som rada zmienila, moderné alternatívne školy, ktoré sa od nežnej revolúcie na území Českej republiky sformovali.
Program Step by Step (v ČR pod názvom Začít spolu) vznikal v 80. rokoch v USA, a v Českej republike sa škôlky tohto typu začali objavovať od roku 1994. V rámci výuky sa žiaci aktívne zapájajú a učia sa skrz hry a činnosti. Zaujímavosťou je, že tieto školy kladú dôraz na multikultúrnu výchovu, alebo že deti si sami navrhujú pravidla, pod ktoré sa všetci podpíšu. Jednou z hlavných foriem práce v programe Začít spolu je integrovaná tematická výučba v centrách aktivít (sú to ohraničené učebné priestory, rôzne tematicky zamerané a vybavené tak, aby stimulovali deti k aktivite, hre a prácu).[31] V Českej republike sa k programu Začít spolu v rôznej miere hlási 103 základných a materských škôl.[32]
„Zdravá škola“ alebo tiež „Škola podporujúca zdravie“ je projekt Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, Európskej únie a Rady Európy. Zdravá škola predstavuje v podstate zásady, ktoré ma bežná škola zavedené do svojho systému. Školy, ktoré dodržujú tieto zásady sú charakteristické tým, že stoja na troch základných pilieroch a tými sú: pohoda prostredia, zdravé učenie a otvorené partnerstvo. Prvkami v týchto školách môžu byť pohyblivá dĺžka vyučovacích hodín, netradičné usporiadanie triedy, možnosť využívať telocvičňu a ihriská cez prestávky, žiacky parlament, noviny či rozhlas, alebo rôzne formy výuky.[33]
Integrovaná tematická výuka sa sústreďuje na integrovanie učiva všetkých predmetov do jedného tematického celku. Každý týždenný tematický celok obsahuje základné učivo a aplikačné úkoly. Pre takéto materské a základné školy 1. stupňa je typická trieda od dvoch po piatich žiakov v ročníku. Tento model z 90. rokov minulého storočia sa v Českej republike samostatne veľmi nepresadil, princípy z neho však uplatňujú viaceré školy.[34]
Alternatívne školy boli inšpiráciou k zavádzaniu efektívnejších metód a hodnotení do školských vzdelávacích programov. Tento typ škôl sa označujú ako Dobré školy a medzi ich desať znakov patrí: 1. Ponúkajú vlastnú programovú víziu, 2. Rozvíjajú priaznivé klíma školy, 3. Zamestnanci sú si vedomí svojho servisného postavenia voči deťom, 4. Učitelia ponúkajú čo najefektívnejšie metódy, 5. Funguje pozitívna motivácia, 6. Škola sa snaží získať dobré finančné a materiálne zdroje, 7. Učitelia sú kvalifikovaní odborne aj ľudsky, 8. Nezamlčujú sa problémy, 9. Škola je inštitúcia, ktorá sa vyvíja, 10. Škola k sebe priťahuje inšpirujúcich jednotlivcov a organizácie.[35]
Jednými z najnovšie založenými alternatívnymi školami, ktoré je nutné zmieniť, sú ScioŠkoly. Prvá ScioŠkola bola založená v roku 2015 a v súčasnosti existuje v Českej republike 11 základných škôl, 2 expedičné a jedna stredná škola. Rozdiely medzi „tradičnou“ a ScioŠkolou spočívajú napríklad v tom, že učitelia sa nazývajú sprievodcovia, dominuje projektová výuka, hodnotenie je slovné, namiesto rodičovských združení prebiehajú schôdzky (učiteľ, žiak, rodič) alebo že výuka sa často odohráva mimo školu.[36]
V Českej republike vznikali od roku 2010 lesné škôlky ako ich poznáme dnes, ale až od roku 2017 dostali možnosť zápisu do registra. Základnou filozofiou lesných škôlok je pobyt detí v prírode za každého počasia a po celý rok. Pomocou pobytu v prírode si deti budujú vzťah k prírode aj imunitu. Jediným zázemím lesnej škôlky je juta, maringotka alebo tee-pee.[37] Počet lesných škôlok v ČR sa blíži k číslu 200 a väčšina z nich je členom Asociace lesních MŠ.[38] Vzdelávanie blízke prírode nie je limitované len na materské školy. V Prahe sídli aj osemročné Gymnázium Přírodní škola, o.p.s. Toto gymnázium, ale neotvára triedy každý rok, pretože maximálna kapacita školy je 100 žiakov. Jedným zo základnej prvkov systému prírodnej školy je zapojenie študentov do plánovania, organizácie a hodnotenia života školy.[39]
Záverom
Cieľom tohto článku bolo zhrnúť alternatívy k „tradičným“ školám, ktoré môžeme v Českej republike nájsť. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti vzdelávania, tento výber nemusí byť úplný, ale pokrýva tie najznámejšie typy alternatívnych škôl. Hlbší rozbor bol venovaný najmä reformne pedagogickým školám.
Podľa môjho názoru (a to sa často pri týchto školách v rôznych dokumentoch opakovalo), sú to rodičia, ktorý musia zvážiť či sú na iný typ školy pripravený. Alternatívne školy s rodičmi úzko spolupracujú, a nie každý rodič má dostatočné časové možnosti a zápal pre štúdium svojich detí. S alternatívnymi školami sa často spája aj otázka financií. Zatiaľ čo niektoré sú súčasťou verejného vzdelávacieho systému, iné musia rodičia doplácať, čo môže byť viditeľnou bariérou. V každom prípade, vidím ako veľmi prínosné, že existuje možnosť voľby — čo pred nežnou revolúciou samozrejmé nebolo.
[1] Definition of ‘alternative school’. Collins [online]. 2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/alternative-school
[2] Alternativní školy. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/pouzite-terminy/alternativni-skoly/
[3] Historie alternativ. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/pouzite-terminy/historie-as/
[4] VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007. ISBN 978–90–247–1734–0.
[5] RÝDL, Karel. Alternativní pedagogické hnutí v současné společnosti. Brno: M. Zeman, 1994. ISBN 80–900035–8–3.
[6] RÝDL, Karel. K pojetí kvality vzdělávání z hlediska celostného přístupu. Univerzita Pardubice. Materiál z prednášky. Dostupné z: http://szzs.ecn.cz/pedkonf/Rydl_prednaska.doc
[7] PETR, Tomáš. Výroční zpráva o činnosti [online]. Asociace Waldorfských škol České republika, 2020 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://docs.google.com/document/d/1gMBz8i4vqbPDnIENCQE9MNTvyN2eJqDM/edit
[8] Karel Rýdl: DOKUMENTY 92. Alternativní pedagogické hnutí v současné společnosti. Učitelské listy [online]. 2015 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.ucitelske-listy.cz/2015/11/karel-rydl-dokumenty-92-alternativni.html
[9] Reformní š. v ČSR. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/pouzite-terminy/reformy-v-csr/
[10] ZORMANOVÁ, Lucie. Waldorfská škola. Metodický portál RVP.cz [online]. 2016 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://clanky.rvp.cz/clanek/k/z/20507/WALDORFSKA-SKOLA.html/
[11] Karel Rýdl: DOKUMENTY 92. Alternativní pedagogické hnutí v současné společnosti. Učitelské listy [online]. 2015 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.ucitelske-listy.cz/2015/11/karel-rydl-dokumenty-92-alternativni.html
[12] ČESKO. § 41 odst. 1 zákona č. 561/2004 Sb., o předškolním, základním, středním, vyšším odborném a jiném vzdělávání (školský zákon). In: Zákony pro lidi.cz [online]. © AION CS 2010–2021 [cit. 21. 5. 2021]. Dostupné z: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2004-561#p41-1
[13] Vzdělávání učitelů. Waldorfské lyceum [online]. 2020 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.wlyceum.cz/web/waldorfska-pedagogika/vzdelavani-ucitelu/
[14] HEŘT, Jiří. Antroposofie a waldorfské školství. Sisyfos: Český klub skeptiků [online]. 2006 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.sisyfos.cz/clanek/189-antroposofie-a-waldorfske-skolstvi
[15] ZDRAŽIL, Tomáš. Waldorfská pedagogika a „Sisyfos“. Česká škola [online]. 2007 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.ceskaskola.cz/2007/04/tomas-zdrazil-waldorfska-pedagogika.html
[16] DOUBRAVA, Lukáš. Waldorfské školy mají své místo, ale nejsou nadprůměrné. Učitelské noviny [online]. 2003 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.ucitelskenoviny.cz/?archiv&clanek=3386
[17] The Montessori Method. Famm: Fundación Argentina María Montessori [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.fundacionmontessori.org/the-montessori-method.htm
[18] Oblast vzdělávání. Montessori ČR [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.montessoricr.cz/objevte-montessori/oblasti-vzdelavani
[19] Montessori. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/montessori/
[20] Montessori pedagogika pro ZŠ. Montessori centrum Brno [online]. 2018 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.montessori-brno.cz/montessori-kurzy-programy/akreditovane-pro-pedagogy/pedagogika-pro-zs-akreditovany-kurz/
[21] BRENÍKOVÁ, Markéta. Módní vlna pro náročné rodiče se jmenuje Montessori. Babyweb [online]. 2012 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.babyweb.cz/modni-vlna-pro-narocne-rodice-se-jmenuje-montessori
[22] Školy, školky a ostatní zařízení s Montessori výukou. Montessori ČR [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.montessoricr.cz/skoly-a-skolky/mapa-a-vizitky
[23] Dalton. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/daltonska-skola/
[24] ASOCIACE ČESKÝCH DALTONSKÝCH ŠKOL. ZŠ Křídlovická [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://web.zskridlovicka.cz/asociace-ceskych-daltonskych-skol/
[25] Dalton. ZŠ Husova Brno [online]. 2016 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://zshusovabrno.cz/dalton/
[26] Daltonské vyučování: Obecné informace. Metodický portál RVP.cz [online]. 2014 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://digifolio.rvp.cz/view/view.php?id=4011
[27] PRŮCHA, Jan. Alternativní školy a inovace ve vzdělávání [online]. Praha: Portál, 2001, 18 [cit. 2021–5–21]. ISBN 80–7178 584–9. Dostupné z: https://is.muni.cz/elportal/estud/lf/ps05/mpmp071/prucha_alter_skoly.pdf
[28] Jenské školy. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/jensky-plan/
[29] ZÁKLADNÍ PRINCIPY JENSKÉHO PLÁNU. Hučák: Základní škola Hradec Králové [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://hucak.cz/o-skole/jensky-plan/zakladni-principy-jenskeho-planu/
[30] Jenský plán. Hučák: Základní škola Hradec Králové [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://hucak.cz/o-skole/jensky-plan/
[31] O programu Začít spolu. Začít spolu [online]. 2020 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.zacitspolu.eu/o-programu/o-programu-zacit-spolu/
[32] Síť škol. Začít spolu [online]. 2020 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.zacitspolu.eu/sit-skol/
[33] Zdravá škola. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/zdrava-skola/
[34] Integrovaná tematická výuka. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/integrovana-tematicka-vyuka/
[35] 10 alternativních základních škol a programů neboli škola základ života. Školní svět [online]. 2020 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.skolnisvet.cz/10-alternativnich-zakladnich-skol-a-programu-neboli-skola-zaklad-zivota/
[36] ScioŠkoly [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.scioskoly.cz/
[37] Lesní / přírodní škola. Alternativní školy [online]. 2001–2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://alternativniskoly.cz/category/lesni-prirodni-skola/
[38] Co je lesní školka. Asociace lesních MŠ [online]. 2021 [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: https://www.lesnims.cz/lesni-ms/co-je-lesni-skolka.html
[39] Kdo jsme. Přírodní škola [online]. [cit. 2021–5–21]. Dostupné z: http://www.prirodniskola.cz/o-skole/kdo-jsme/
