Rola učiteľa z pozície digitálneho imigranta
V minulosti boli pre deti jediným skutočne spoľahlivým zdrojom vedomostí učitelia. V súčasnosti majú mladí ľudia prístup k novým informáciám len pár kliknutí ďaleko. Aká je teda rola učiteľa — digitálneho imigranta — v súčasnosti?
Kto je digitálny domorodec a digitálny imigrant?
Pojmy digitálni domorodci a digitálni prisťahovalci („digital natives“, „digital immigrants“) spopularizoval rečník a spisovateľ z oblasti vzdelávania Marc Prensky v roku 2001. Vo svojom článku zdôraznil, že študenti sa zmenili, a že už nie sú naďalej osobami, pre ktoré je súčasný vzdelávací systém navrhnutý. Novodobí študenti sú digitálnymi domorodcami, boli narodení do sveta počítačov, počítačových hier a internetu. Zvyšní ľudia, nenarodení do sveta týchto technológií sú preto imigranti, ktorí sa — ako to už pri imigrantoch býva, adaptovali sa meniacemu okolitému svetu. Niektorí lepšie, iní horšie.[1]
Digitálni imigranti v roli učiteľa digitálnych domorodcov
Prensky tvrdí, že problémom medzi digitálnymi domorodcami a digitálnymi imigrantmi je to, že nehovoria totožným jazykom.[1] Pre generáciu digitálnych domorodcov nie je škola jediné primárne miesto na vzdelávanie. Internet odkrýva nové, jednoducho prístupné cesty získavania vedomostí. Technológie tiež menia spôsoby práce s textom a informáciami. Namiesto lineárneho čierno-bieleho textu, informačné technológie umožňujú učiť sa skrz hypertexty, videá, 3D modely, hry či iné simulácie.
Charles Kivunja vo svojom článku Theoretical Perspectives of How Digital Natives Learn navrhuje posun od výučby podľa prístupu TTWWADI (That’s The Way We’ve Always Done It). Efektívni pedagógovia v učebniach 21. storočia podľa neho musia digitálne technológie začleniť do všetkých svojich pedagogických postupov — od výučby, cez hodnotenie, až po celkový učebný plán. Jednalo by sa o prechod z paradigmy TTWWADI na Teach The Way Digital Natives Learn (TTWDNL).[2] Učiť súčasné deti, rovnakým spôsobom ako v časoch priemyselnej revolúcie nie je efektívne. Digitálni domorodci sa učia tak, že hľadajú zmysel v informáciách, ku ktorým prichádzajú do styku, a prisudzujú im význam. S vedomosťami pracujú pomocou riešenia problémov.[2] Tieto fakty musia učitelia vo svojej výučbe nevyhnutne zohľadňovať.
Na druhú stranu, priblíženie sa študentom skrz využívanie zbytočného množstva technológií vo výuke nie je žiadúce. Štúdia z roku 2013 ukazuje, že digitálni domorodci v skutočnosti využívajú menšiu škálu technológií ako naznačujú autori populárnej literatúry. Nie je ani pravdou to, že vďaka technológiám sú študenti úplne sebestační a rola učiteľa je zastaralou inštitúciou. „Učitelia môžu napríklad pomôcť študentom rozvíjať zručnosti v efektívnom používaní vyhľadávacích nástrojov, alebo im môžu pomôcť pri tvorbe stratégií proti rušivým vplyvom technológií.“ [3] Učitelia by mali pomôcť študentom orientovať sa v digitálnom svete, prinútiť študentov kriticky myslieť či viesť ich k aktívnemu občianstvu. Rola učiteľa sa premieňa od strohého výkladu a poskytovania obsahu k role lídra vzdelávacích skúseností („leader of learning experience“).[4]
[1] PRENSKY, Marc. Digital Natives, Digital Immigrants Part 1. On the Horizon [online]. 2001, 9(5), 1–6 [cit. 2021–5–3]. ISSN 10748121. Dostupné z: doi:10.1108/10748120110424816
[2] KIVUNJA, Charles. Theoretical Perspectives of How Digital Natives Learn. International Journal of Higher Education [online]. 2014, 3(1), 94–109 [cit. 2021–5–3]. ISSN 19276044. Dostupné z: https://files.eric.ed.gov/fulltext/EJ1067467.pdf
[3] THOMPSON, Penny. The digital natives as learners: Technology use patterns and approaches to learning. Computers & Education [online]. 2013, 65, 12–33 [cit. 2021–5–3]. ISSN 03601315. Dostupné z: doi:10.1016/j.compedu.2012.12.022
[4] We Need to Rethink Education for Digital Natives. Adobe Blog [online]. 2018 [cit. 2021–5–4]. Dostupné z: https://blog.adobe.com/en/publish/2018/09/05/we-need-to-rethink-education-for-digital-natives.html#gs.0jy08x
